Osídlené od praveku a stali sa slovanským sídliskom v čase Veľkej Moravy. V roku 1183 sa spomínajú ako Bossan. Názov vznikol z mena BOŠ /Bohumír/. Po pripojení Malých Bošian /1924/ a Baštína /1960/ sa utvorila veľká stredisková obec, pôvodne poľnohospodárska. V roku 1857 tu boli založené koželužne, najväčšie v Uhorsku.

Druhý, klasicistický kaštieľ v Bošanoch pochádza z roku 1776 a stojí uprostred obce v parku. Je to dvojpodlažná bloková stavba s manzardovou strechou: v nárožiach sú dve kovové vázy v štýle Ľudovíta XVI.

Medzi najmladšie kultúrne pamiatky patrí neogotická pohrebná kaplnka K. Schmidta a prícestná tzv. "červená" kaplnka pri hlavnej ceste smerom na Nitru, v ktorej je umiestnená drevená plastika Piety a kamenná socha sv. Floriána situovaná v centre obce.

Dominantou obce je rímsko - katolický kostol z 18. storočia zasvätený sv. Martinovi.