V obci bolo staré slovanské osídlenie z čias Veľkomoravskej ríše v doline Vyčomy pod vrchmi Tríbeča. Pôvodný názov podľa dnes neznámeho majiteľa Hrdoviča /1310 sa spomína ako Herdevics/ zanikol, ostala len Nová Ves, podľa majiteľa / z druhej polovice 14. storočia/ Andreja Thekesa / Klát/ nazývaná Klátová Nová Ves. Patrila Diviackovcom, potom Migazziovcom a Stummerovcom.

V obci sa nachádza poschodový renesančný dvojpodlažný kaštieľ obdĺžnikového pôdorysu, ktorý pochádza zo 16.storočia. Dispozícia a konštrukcia je zmenená novým využitím - t. č. slúži ako obradná sieň obecného úradu.

Uprostred parku obce je umiestnený barokový kaštieľ z 18.storočia, prestavaný na novobarokový. Slúži ako školiace stredisko SŠÚ s počtom lôžok 65.

Románsky kostol v Sádku /časť Klátová Nová Ves/ je síce z polovice 13.storočia, ale veľké náhrobné kamenné platne okolo neho sú už z 12.storočia. Bol postavený v gotickom slohu. Pod omietkou kostola boli objavené stredoveké nástenné maľby. Interiér je už zväčša barokový.Okolo románskeho kostola bolo objavené radové pohrebisko z 11.storočia.

V roku 1976 bola ku Klátovej Novej Vsi pripojená aj obec Janova Ves. V roku 1296 ju kúpili Bošániovci. Názov dostala podľa vlastníka / v roku 1444 sa spomína ako Janova/. V roku 1906 vybudoval dr.Neschnera pri secesnom kaštieli veľký dendrologický park.

Nachádza sa tu chránené územie Breziny s 300-ročnými dubmi. V kaštieli je umiestnená detská ozdravovňa.